Zákon č. 215/2019 Z.z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

Účinnosť zákona od: 01.08.2019

Cieľom zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.

Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením:

• STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model  základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a 
• STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017) 

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom zákona je, že

• jednotne upravuje náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,
• definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,
• umožňuje dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

Týmto spôsobom sa umožňuje v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

Z hľadiska jednotlivých inštitútov návrhu zákona sa navrhol nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov navrhuje upraviť v prílohe zákona. Zriaďuje sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvuje centrálny ekonomický systém.

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

• B2G povinné, pričom
  • G sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,
  • B sú dodávatelia týchto subjektov,
• G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Nad rámec povinnej transpozície zákon upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zavádza povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností bude postupný v najbližších rokoch.

Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v zákone upravujú ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Zákon žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov,  zostávajú v plnej miere zachované a budú dodržiavané.

Znenie zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Úplné znenie zákona: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/215/20190801

P R E D B E Ž N Á   I N F O R M Á C I A
(podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov
a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

1. Pripravovaný právny predpis:

Návrh zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov.

2. Základné ciele návrhu:

Zámerom návrhu zákona je zaviesť všetkým podnikateľským subjektom povinnosť vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, pri ktorej neplatí povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient. Súčasne sa predpokladá zavedenie povinnosti zaslať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe. Túto povinnosť si podnikateľ bude môcť splniť buď prostredníctvom ním používaného účtovného softvéru, ktorého súčasťou bude aj komunikačný komponent certifikovaný finančnou správou, alebo bezplatnou štátnou online aplikáciou. Aj na strane podnikateľa v pozícii odberateľa bude zavedená povinnosť zaslania zaevidovaných došlých fakturačných údajov jedným z uvedených spôsobov.
Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť pre finančnú správu získanie informácií o deklarovaných plneniach, ku ktorým sa vyhotovuje faktúra, v reálnom čase. Tieto údaje finančná správa podrobí dôkladnej analýze rizík, na základe čoho získa  efektívny nástroj na potlačenie nelegálneho konania daňových subjektov už v počiatočnom štádiu, a to nielen v oblasti dane z pridanej hodnoty, ale rovnako aj v oblasti dane z príjmov, či iných druhov daní.

Ako reflexia na zavedenie týchto povinností sa prehodnotia v súčasnosti uplatňované opatrenia s ohľadom na zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov.

3. Zhodnotenie súčasného stavu:

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala účinne bojovať proti daňovým podvodom a únikom. Jedným zo stanovených cieľov v tejto oblasti je zníženie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ. Pre rok 2018 bol Európskou komisiou odhadnutý výpadok príjmov z DPH na Slovensku na úrovni 20,4 % z jej teoretického výnosu. Ide o regresný trend v porovnaní s doterajším znižovaním tohto ukazovateľa za predchádzajúce roky, ktoré bolo spôsobené vo významnej miere zavedením kontrolného výkazu.

Ukazuje sa tak, že tento nástroj už v dostatočnej miere nereflektuje nové trendy vývoja daňových únikov. Za jeho slabinu je možné označiť časovo oneskorené získavanie relevantných údajov z vyhotovených faktúr platiteľmi dane, čo neumožňuje finančnej správe reagovať operatívne na identifikované podozrenia z nekalých praktík daňových subjektov.

Je pritom logické predpokladať, že negatívny trend vo výbere DPH má signifikantnú súvislosť s riadnym výberom dane z príjmov, pričom kontrolný výkaz neumožňuje odhaliť daňové úniky na tejto dani v prípade, ak daňové subjekty nie sú platiteľmi DPH. Finančná správa nedisponuje v priebehu zdaňovacieho obdobia pre daň z príjmov žiadnymi informáciami o fakturovaných dodávkach tovarov a služieb zo strany podnikateľských subjektov, ktoré nie sú platiteľmi DPH.

4. Spôsob zapojenia verejnosti do prípravy právneho predpisu:

Verejnosť sa môže zapojiť do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov alebo návrhov v intenciách vecného zamerania podľa druhého bodu najneskôr do 25 januára 2021.

Kontaktné údaje:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Sekcia daňová a colná
Štefanovičova 5
817 82 Bratislava
email: lenka.fabry.hajsterova@mfsr.sk
           milos.miklos@mfsr.sk

5. Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania:

marec 2021

Znenie predbežnej informácie: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/6.